hacon

THIS IS LONDON

Britský denník The Guardian uverejnil recenziu knihy o súčasnom Londýne (This is London)  od Bena Judaha. Podľa recenzenta si Judah dal záležať, aby  písal predovšetkým pravdivo, nestranne  a aktuálne. Témou sú imigranti. Preberá londýnske štvrte jednu za druhou a komentuje ich obyvateľstvo. Autor kempuje s cigánmi, ktorí sa sťažujú na všetko, zimu a vlhko, na vymáhačov dlhov, dokonca aj na bohatých Arabov, čo len cestujú z jedného „zlatého miesta na druhé“ . Keď sa rozpráva s policajtom, ten sa zasa sťažuje na  nové ghetá, a na to, že z ulíc mizne angličtina. Policajt je Nigérijčan…

Takmer 40 percent Londýnčanov sa narodilo v zahraničí a 55% Londýnčanov nie sú bieli britskí občania. Za 40 rokov percento bielych Britov v Londýne kleslo z 86 % na 45 %, počet Afričanov tu žijúcich by zaplnil mesto veľkosti Bratislavy…

Iste zaujímavá publikácia pre domácich, migrujúcich i nás, čo sa prizeráme a pýtame sa, čo spraví s našou domovinou prílev  migrantov, ktorý hrozí, ak nielen vojny, ale aj meniaca sa klíma pohne obyvateľstvom Afriky.

Lenže. Zaujímavé nie sú až tak fakty komentované v recenzii, ako reakcie na ňu uverejnené na webovej stránke týchto novín. A bolo ich hojne. Vieme, že ak nás chráni anonymita, čo je zvyčajné pri komentovaní na webe, tak sme takí úprimní, že uvoľníme opraty aj tým najtemnejším či najabsurdnejším alebo aj najnaivnejším stránkam nášho mentálna.  Mňa tieto komentáre zaujali preto, lebo chcem poznať postoj a pocity domáceho obyvateľstva mesta, ktoré už s imigráciou žije. Aj keď je jasné, že Londýn je špeciálny prípad, lebo tam cudzinci, teda iné ako britské živly, prichádzali a menili  jeho etnickú štruktúru prinajmenšom už od začiatku 20. storočia. 

Na jednej strane sú reakcie, kde sa konštatuje, že ako v každom veľkom meste aj v L. možno nájsť to najlepšie, ale aj najhoršie a  každý z nás v ňom vidí to, čo vidieť chce, a od imigrantov sa očakáva, aby sa prinajmenšom naučili tej veľmi britskej tradícii, teda tolerancii. Ktosi tu navrhuje, aby sa starostom Londýna stal Afričan (haha, to bolo ešte predtým, než za súčasného starostu Londýna bol zvolený moslim Sadiq Khan) a iný zasa, aby sa už raz zmiešali všetky rasy sveta a zbavili sa tak xenofóbie a rasizmu. Tu sú niektoré z nich:

„No nebolo by to nádherné?“, skríkne iný, aby ho vzápätí uzemnili…

„Je to stoka, špinavá a drahá ako vo viktoriánskej ére. Londýn sa nevyrovná Parížu alebo Sydney, ktoré majú svoju identitu. Londýn prišiel o svoju britskosť.“

„Než som stretol  prvého Angličana, tak som sa tam cítil ako v Islamabade.

„To by si skôr stretol pandu“.

„Nad Londýnom slnko nikdy nezapadá, žnete to, čo ste zasiali, Briti.“

„Ak už nie sme vo vlastnom hlavnom meste vo väčšine, je to zlé. A je choré, ak to niekto ešte aj oslavuje…

„To, čo by sme mali predovšetkým pochopiť je, že nič sa nedeje náhodou. Spoločnosti existujú pre bohatých, aby zostali bohatí alebo aby ešte viac zbohatli. Napríklad, asi pred sto päťdesiatimi rokmi stroje a zbrane začali byť také zložité, že nastal nedostatok vzdelanej pracovnej sily, vojakov, atď. Roku 1870 dostali títo ľudia vzdelanie zdarma, aby mohla Británia úspešne konkurovať priemyselným krajinám ako Nemecko.  Po druhej svetovej vojne boli Británia a Európa, politicky vzaté, v podstate socialistické. (Toto je britský výklad socializmu s výhodami sociálneho a zdravotného poistenia, atď. trochu odlišný od našej skúsenosti).  Ale ak mali bohatí ďalej bohatnúť, vynorila sa otázka ako zničiť socializmus. Odpoveďou bola imigrácia, povedali by mnohí. No je isté, že  je prospešná? To je len sčasti pravda. Migrantom sa na Británii páči, že je jedinou krajinou na svete, kde neexistujú občianske preukazy  a polícia nie je až taká násilná ako inde,  a preto, že je to príjemný a spokojný ostrov s priateľskými obyvateľmi. Tá priateľskosť vyplýva z toho, že v triednej spoločnosti ako tá britská sa domáci radi stýkajú s ľuďmi, na ktorých môžu nazerať zvrchu. Nuž a iní ako bieli Briti toto potešenie hojne poskytujú. Ale podstatnejšie je, že náboženstvá populácií iných ako bielych (okrem kresťanov) zväčša blokujú akúkoľvek formu socializmu alebo túžbu po ňom. Islam a hinduizmus ho priamo odsudzujú, pričom ani katolíci mu nie sú naklonení. Príchod iných ako bielych do našej populácie predstavuje v podstate záhubu socializmu ako vitálnej sily v krajine. Výsledok vidíme v krajinách odkiaľ “nebieli” prichádzajú. Takmer vo všetkých vládne korupcia, neexistuje tam zdravotná starostlivosť a pritom bohatí, napríklad v Nigérii, sú naozaj závratne bohatí. A to je len jeden príklad z celého sveta. Imigranti prinášajú tento istý anti-socialistický postoj, a preto aj zmenu na autoritársky štát riadený skorumpovanými boháčmi a superboháčmi.  A ak sa pýtate na rasový súlad, tak to je naozaj žart! Vo vojnách medzi moslimmi, hinduistami Číňanmi a kresťanmi zahynuli milióny! Nech sú už dôvody akékoľvek, rozumne vládnuca elita, úspešné vojenské dejiny a spoločnosť, kde aj najnižšie triedy spoločnosti  mali svoju prospievajúcu kultúru v pred-imigrantskej Británii bola v rámci možností šťastná a dobre spravovaná socialistická spoločnosť. Tieto dni sa už nikdy do rozbitej Británii  nevrátia a nenávisťou naplnená spoločnosť bude mať čoraz väčšie problémy, kým bohatí zostanú  zabezpečení v pohodlí svojich domov a majetkov. Verím, že sa z toho tešia.

Nuž, toto je zaujímavý názor. Ale vo všeobecnosti sa zdá, že ani obyvatelia Londýna, takí ostrieľaní vo veci prisťahovalectva, nemajú všeobecne prijímaný postoj či riešenie pre nás, v tomto nováčikov. Nostalgia za minulosťou, neistota a tápanie v labyrinte nových skutočností a udalostí — v tom sa postoje komentátorov zhodujú asi s obyvateľmi celej Európy stojacej pred úplne novým fenoménom, akým je súčasná, ale aj tie budúce migračné vlny.