hacon

Relácia nasiaknutá úprimnými slzami smútku, radosti, účasti, sentimentu všetkých odtieňov a  ušľachtilých citov. Jej moderátor je akoby poslom z neba, anjelom dobra.

Bežný divák žasne. Nemal ani tušenia koľko trápenia, utrpenia a bolesti, tragických osudov, zmrzačených, invalidných a smrteľne chorých nevinných detí, matiek mnohodetných rodín, zrobených otcov čo sa obetavo starajú o batoľatá existuje na tom  našom Slovensku. Treba uznať, že ten, kto takúto reláciu vymyslel a položil na papier, udrel klinec po hlavičke, lepšie povedané na pravú strunu diváckej duše. Rezonuje. Dojíma a inšpiruje k dobročinnosti.

Vlastne je to logické. Súčasný systém vylučuje zo svojho rámca biednych, starých, nevládnych, neúspešných, smoliarov, nepriebojných, nezorientovaných a ľahkomyseľných, a často jednoducho slušných ľudí, ktorí sa dostávajú na okraj, tam živoria a spoluvytvárajú mozaiku ľudského nešťastia a biedy. Štát, ktorý by tu mal byť pre všetkých – bohatých, úspešných a dravých, ale aj tých odstrčených, si umyl ruky. Nemá čas na hlúposti. Skáče ako píska veľký kapitál (kde sa asi nabral?), uhýba a vyhovára sa. Prenáša bremeno, ktoré by mal niesť, na občanov. Na ulici, v televízii a rozhlase sa, hanba-nehanba, žobre na onkologické deti, na operácie konkrétnych nešťastníkov,  na umelé končatiny, vozíky…

Modré z neba je elegantnejšia forma. Moderátor prichádza sťa mesiáš do biednych príbytkov kladných hrdinov, prináša závan prepychu a sýtosti. Nefalšované prekvapenie a dojatie zainteresovaných  máva nami divákmi… Je to vlastne win-win záležitosť. Profituje TV stanica, diváci aj „vyvolení“ protagonisti príbehov. Tak kde je chyba?  Chybu to nemá – sype to a navyše odvádza našu pozornosť od vážnejších tém, trikov a úkladov našej i globálnej svetovej politiky.