hacon

Dejiny nepustia

Keď som sa minule dočítala, že belgický premiér pohrozil Česku vylúčením zo Schengenu, ak nezmení postoj k migrácii spomenula som si na šafárenie Belgicka v africkom Kongu, ktoré opísal  Yuval Noah Harari vo svojej  knihe „Stručné dejiny ľudstva Sapiens“.

Roku 1876 kráľ Belgicka Leopold II. zriadil nevládnu humanitárnu organizáciu, ktorej cieľom mal by prieskum centrálnej Afriky a boj proti otroctvu pri rieke Kongo. Organizácia mala tiež úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov regiónu, vybudovať cestu, postaviť školy a nemocnice  Európske mocnosti súhlasili  a poskytli organizácii právo kontrolovať 2,3 milióna kilometrov štvorcových v povodí Konga. Je to územie 75x väčšie ako Belgicko. Na mienku miestnych 20 až 30 miliónov obyvateľov sa nikto nepýtal.

Zakrátko sa z humanitárnej organizácie stal podnikateľský subjekt, ktorého pravý cieľ bol rast a zisk.  Na školy a nemocnice sa zabudlo, a konžská kotlina  bola zakrátko posiata baňami a plantážami, ktorým šéfovali výhradne belgickí úradníci a bez bázy a hanby vykorisťovali domorodé obyvateľstvo. Gumárenský priemysel rýchlo prevládol nad ostatnými odvetviami a guma sa stala hlavným zdrojom príjmu. Belgický predáci neustále zvyšovali denné normy africkým dedinčanom, ktorí gumu zbierali a tých, ktorí ich neplnili kruto trestali za „lenivosť“. Odtínali sa ruky a občas boli zmasakrované celé dediny.  Podľa tých najskromnejších odhadov v rokoch medzi  1885 až 1908  honba za ziskom belgických kolonizátorov stála 6 miliónov životov Afričanov, asi 20 percent obyvateľstva Konga.

Stačí?

Belgický premiér asi na to zabudol alebo belgické učebnice dejepisu podobné nepríjemné fakty akosi nespomínajú. Lebo ak by to vedel, možno by prišiel s myšlienkou, že Belgicko poskytne novú vlasť 6 miliónom Afričanom ako kompenzáciu za barbarstvo, ktoré Belgické kráľovstvo v Afrike v nie celkom dávnej minulosti spáchalo a netlačil by migrantov do strednej Európy.